Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach

Srdečne pozývame všetkých veriacich, ktorí sa túžia duchovne  posilniť a nabrať z  Božej blahodate počas bohoslužieb bdenia v česť prenesenia mošči (ostatkov)sv. Jána Zlatoústeho. Svätec, ktorého sv.ostatky sa nachádzajú v našom katedrálnom chráme, je nevyčerpateľnou studňou pravoslávnej duchovnosti. Jeho hlboký duchovný odkaz je aktuálny práve v tejto ,,postmodernej dobe”.

Program bohoslužieb:

26.1.2012 (štvrtok) 17:00hod.

- veľká večerňa s lítiou

- utreňa

27.1.2012 (piatok) 07:00- Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho

Viesť mladú generáciu k tomu, aby si ctila tých, ktorí v každom čase i nečase nasadzujú svoju energiu a odhodlanie na to, aby chránili životy a majetok ľudí, je dobrým skutkom. Preto programom Nedeľnej školy v sobotu bola návšteva hasičov. Počas pobytu na stanici bolo vidieť záujem našich detí o hasičské povolanie. Mnohí si vyskúšali výstroj, helmy a aj ostatné predmety. Zámer sa nám vydaril a aj touto cestou ďakujeme rodine Weiszovej, vďaka ktorej bola zorganizovaná táto akcia a Hasičskému a záchrannému zboru v Košiciach, ktorý nám umožnil trošku nahliadnuť do zákulisia hasičov. Tiež ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali svojou účasťou na tomto poučnom dni.
Za všetko patrí Bohu sláva!

21.01. FOTO

KRESŤANSKÉ MANŽELSTVO A CIRKEVNÝ SOBÁŠ, časť prvá

Boh stvoril človeka, korunu stvorenia a jeho správcu, ako jednotu dvoch osôb - ako muža a ženu. Keď Adam po prvý raz uzrel Evu, vyjadril túto ich vzájomnú jednotu a závislosť nasledujúcimi slovami: Toto (…) je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela (1. Mojžišova 2, 23). Pisateľ knihy Genesis k tomu dodáva: Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo (1. Mojžišova 2, 24). To znamená, že pre človeka, teda pre muža a ženu, je prirodzeným, Bohom daným stavom dosiahnuť dokonalej vzájomnej jednoty a spoločenstva duše a tela v láske.
Tragédiou ľudského rodu je, že sa človek nechal oklamať diablom, ktorý mu zo závisti a v nenávisti k Bohu a jeho stvoreniu našepkáva, že vlastne Boha vôbec nepotrebuje, že sa môže stať dokonalým a mať plnosť života a radosti aj bez Neho. Človek, stvorený na Boží obraz a naplnený možnosťou dorastať do Božej podoby, vo svojej pýche zneužil dar slobody, ktorý mu Boh daroval, a tak poprel jediný princíp a zdroj svojho života - Boha, svojho milujúceho Stvoriteľa. Vo svojej hrdosti a zaslepenosti sa nazdáva, že on sám môže byť zdrojom života a posadiť sa na Boží trón. Dôsledkom tohto chybného rozhodnutia našich prarodičov, ktoré nazývame prvotným hriechom a ktoré každý z nás vo svojom živote toľkokrát opakuje, je rozpad, zúfalstvo, bolesť a predovšetkým duchovná aj telesná smrť, nie ako akýsi Boží trest, ale ako prirodzený dôsledok tohto mylného rozhodnutia a konania človeka.
Hriech našich prarodičov však priniesol ešte jedno nešťastie - ohrozenie a rozpad ich vzájomnej jednoty, ku ktorej ich Stvoriteľ povolal. Muž a žena si prestávajú dôverovať a sebecky sa navzájom obviňujú z katastrofy, ku ktorej došlo. Hriechom zatemnený Adam viní zo svojho pádu svoju ženu a dokonca aj samotného Boha, keď Mu trúfalo vraví: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som (1. Mojžišova 3, 12). Muž a žena zlyhávajú vo svojom povolaní vytvárať spoločenstvo a jednotu duše a tela v láske, a stávajú sa do seba zahľadenými a uzatvorenými jednotlivcami. Do svojho spoločenstva vpustili kohosi „tretieho”, neprajúceho nepriateľa, diabla, ktorý rozdeľuje ľudský pár na dve nepriateľské a vzájomne súperiace biologické pohlavia. Po celé stáročia, aj dnes, spolu muži a ženy bojujú a súperia a niet nikoho z ľudí, kto by ich zmieril a opäť zjednotil. Priepasť medzi mužom a ženou naďalej zostáva a prehlbuje sa. Nemôže ju prekonať ani moderná a módna psychológia; nepomáha filozofia a nepostačujú emócie; sexualita vo svojich sebeckých prejavoch len prehlbuje vzájomné odcudzenie, ktoré vedie ku krachu vzťahov aj manželstiev.
Tragédia rozpadu jednoty ľudského páru sa týka samotnej podstaty bytia človeka, pretože hriech roztrhol jednotnú ľudskú prirodzenosť na dve znepriatelené časti. Všetci potomkovia Adama a Evy teda stoja pred otázkou, s ktorou sa musí každý z nás vyrovnať: ako sa môže uzdraviť ľudská prirodzenosť, naša roztrhnutá a rozdelená existencia, a ako sa môže znova stať spoločenstvom lásky a jednotou duše a tela?
Jedinou zmysluplnou odpoveďou pre pravoslávneho kresťana, ktorý si nevybral mníšsky spôsob života a mníšsku cestu hľadania a obnovovania spoločenstva s Bohom a ľuďmi, je manželstvo, uzatvorené v Cirkvi. Manželstvo, do ktorého muž a žena vstupujú liturgickým slávením cirkevného sobáša, je sviatosťou, svätým Tajomstvom: je totiž naplnené cez Božie uzdravujúce požehnanie, ktoré na novomanželov zvoláva biskup či v jeho mene kňaz, novou možnosťou bytia. Spasiteľ ako Nový Adam sám žehná manželskému páru a obdarúva ho svojou Božskou silou - milosťou, ktorá lieči zranenia a uzmieruje protiklady. Bohočlovek Isus Christos jediný môže opäť zjednotiť to, čo bolo ľudským hriechom rozdelené. Sviatostné manželstvo nie je iba jedným z mnohých požehnaní, nie je len akousi modlitbou spoločenstva Cirkvi za novomanželov, ale konkrétnym vyliatím Božej uzdravujúcej a posväcujúcej milosti na spoločný život muža a ženy, ktorí sú ako členovia Cirkvi údmi Christovho Tela.
Ak má manželstvo muža a ženy napĺňať svoj posväcujúci zmysel a nemá sa po istom čase, keď city ochladnú a prídu prvé ťažkosti, stať znova len vzájomným súperením a nevraživosťou, ktoré prehlbujú rozdelenie v ľudskej existencii a vedú k osobným, rodinným a spoločenským tragédiám, je pre pravoslávneho kresťana nemysliteľné, aby bolo uzatvorené mimo Cirkev, pretože mimo Cirkev nie je možné s istotou získať Christovu božskú milosť. Túto milosť, čiže Spasiteľovu posväcujúcu, zjednocujúcu a obnovujúcu božskú silu, ktorá jediná je schopná uzdraviť roztrhnutú a hriechom doráňanú ľudskú prirodzenosť a prekonať všetky priepasti medzi mužom a ženou, je možné obdržať ako drahocenný Boží dar v Cirkvi práve pri cirkevnom sobáši, kde je Christos podľa svojho sľubu (Matúš 18, 20) tým, kto tuto sviatosť, toto sväté Tajomstvo udeľuje a kde biskup či kňaz je svedkom, konajúcim v Jeho mene.
Cirkevný, v chráme slávený sobáš teda v porovnaní s civilným, úradným sobášom nie je len akýmsi srdečným prianím úspechu na spoločnej ceste muža a ženy životom, nie je iba podpisom vzájomnej dohody o spolunažívaniu, spoločnom majetku a výchove detí, nie je spoločensky prijateľnou povolenkou intímneho života, nie je len lacnou všeobecnou radou, ako byť navždy šťastný. Cirkevný sobáš je Božie požehnanie ľudskému páru, je reálnym darom Christovej obnovujúcej a uzdravujúcej milosti mužovi a žene na samotnom počiatku ich spoločného putovania životom, ktoré nazývame sviatostným manželstvom.
Bolo by naivné, nezrelé a nezodpovedné si myslieť a očakávať, že samotný akt uzatvorenia cirkevného sobáša je vstupenkou do raja, kde sa manželia nestretnú s žiadnymi ťažkosťami. Áno, počas cirkevného sobáša novomanželia získavajú ako drahocenný Boží dar Christovu uzdravujúcu a obnovujúcu milosť, avšak o tento dar je treba sa starať a zároveň ho aj zveľaďovať a rozvíjať. Božia milosť je závdavok nového života, je kvasom, ktorý môže premeniť ľudskú existenciu, ale iba ak to manželia Bohu dovolia vo svojej slobode, ktorú Pán vždy rešpektuje, a rozhodnú sa s ním na svojej spáse, čiže na obnoveniu plnosti dynamiky svojho bytia a Bohom daných možností spolupracovať. Ak však manželia nedovolia daru Božej milosti vyklíčiť a priniesť ovocie, ak premrhajú tento poklad a životodarný potenciál neusporiadaným životom, príde chvíľa, kedy pocítia, že sú božského daru zbavení. Potom sa znovu objavia prastaré problémy rozdelenia a disharmónie, ktoré zvyčajne vedú k dráme odcudzenia a tragédii rozvodu. Cirkevný sobáš je teda len počiatkom spoločnej cesty, na ktorej sa muž a žena spoločne učia deň za dňom, krok za krokom a uprostred hlboko, hlboko rozdeleného sveta s pomocou Božej milosti prekonávať svoj osobný egoizmus, a tak obnovovať hriechom stratenú jednotu ľudskej prirodzenosti.

У неділю 8. януаря 2012 р. в наградных просторах Катедралного православно храму Успенія Прeсвятой Бопгородиці в Кошыцях ся зышло много православных віруючіх на рождественный концерт, орґанізованый православнов парохіёв в Кошыцях.
Был то першый рочник концерту, котрым ся зачінать традіція під назвов “Православне Рождество в Кошыцях”. Цілём концертів буде вытваряти условія, жебы православны віруючі пережывали рождественный праздник і духовно. Кошыцька православна парохія по чіслености віруючіх є найвекшов парохіёв на Словакії. З чісла 3450 православных віруючіх в Кошыцях, ку русиньскому материньскому языку голоеить ся 2540 жытелів. котрых і на концерті в храмі была векшына.
На концереті было чути співати лем рождественны колядкы і церьковны пісні. Главным орґанізатором проґраму был Православный хор Катедралного храму Успенія Пресвятой Богородиці, котрый в том року буде славити прекрасный юбілей - 5 років од взнику. На концерті, окрем домашнёго хору, выступовали і призваны гості. Прекрасно звучали колядкы мужской співацькой ґрупы “ПОЛЯНА” із Кошыць. Їх звучны голосы припоминали колишнїх коядників, котры на Святый вечур ходили на селї співати під окна од хыжы до хыжы. Барз вдячно прияла публика вінчованя по шаріськы МУДр. Марікы Побеговой, знамой лавреаткы Маковицькой струны. Прекрасным сытым голосиком, при допроводі гармоникаря Ярослава Дірґу, нам заспівала колядку “Коли ясна звізда з неба выходила” молода співачка Барборка Дінёва із Кошыць. Квартето дївчат із Церьковной середнёй одборной школы св. Кіріла і Мефодія в Михалівцях нам прекрасно заспівали дакотры нашы колядкы так, як їх даґде на Земплині зачінають співати - по шаріськы.
Концерт закінчіл ся выступом домашнёго церьковного хору. Ёго прекрасны колядкы навели в храмі досправды “різтвяну” атмосферу, при котрій православны віруючі чули на собі велику полеготу і было їм легко не лем на сердці, но і на душі..
По скінчіню співу перед хор пришла предсекыня МО РОС в Кошыцях Марія Біцкова і підпредседа орґанізації Інж. Іван Фріцкыый. З нагоды 5. роковин Православного хору Катедралного храму Успенія Пресвятой Богородиці, за успішну і благородну діятельность в шыріню церьковнославяньскых літурґічных співів, председкыня Марія Біцкова передала хору,на знак вдякы за его роботу, ікону Пресвятой Богородиці з Ісусом Хрістом. В короткім приговорі подяловала діріґентці хору Мґр. Славкі Ксенії Рудачковій, ПгД. за успішну 5 рочну роботу і зажелала хору далшых великых успіхів в шыріню церьковнославяньскых співів на хосен, радость і потішіня вшыткых лидей.
Послідню на концертї рождественну пісню - тропарь “Рождество Твое Хрісте Боже наш ” заспівали вєдно з хором вшыткы притомны в храмі. Такый мелодічный і гармонічный спів в том храмі іщі не было чути. Тов піснёв ся закінчіл в кошыцькій парохії праздник Рождества Хрістова.
З посліднїм словом на концертї выступил настоятель Катедралного православного храму Успенія Пресвятой Богородиці і священнослужітель парохії Мітр. прот. Проф. ТгДр. Імріх Белейканіч к. н. Высоко оцінив роботу вшыткых, котры приготовили тот прекрасный “ріствяный” концерт і подяковав їм за зодповідну і ініціатівну роботу.. Высловив надїю, же і стріча православных віруючіх на 2. рочнику концерту “Православне Рождество в Коъыцях” боде така радостна і счастлива.
По концерті ся віруючі лем помалы розходили з храму, бо треба іщі поклонити ся перед народженым Ісуском. Єдна пані мі при дверях лабірьскым діалектом повідала: Ой, было то барз шумне, лем кебы мі Божічко дав при здравлю дожыти ся до далшого року. А я одповів. Дожыєте ся, дожыєте, лем мольте ся ку Новонародженому Ісускови і він Вам поможе.
Про орґанізаторів, выступаючіх і позваных гостей было приготовлене мале погощіня, на котрім при розговорх ся вшыткы згодли на тім, же такы стрічі православных віруючіх помагаять нашым людем усвідомляти сі не лем свою реліґійну, но і народну ідентіту.

Кошыці, януарь 2012 Інж. Іван Ф р і ц ь к ы й

Tohtoročné sviatky “Roždestva” Spasiteľa i Bohozjavenia sme v Košiciach zavŕšili Roždestvenským koncertom pod názvom PRAVOSLÁVNE VIANOCE V KOŠICIACH. Po minuloročnom tzv. nultom ročníku sa teraz uskutočnil prvý ročník tohto pre nás už dnes vieme tradičného koncertu, preto v nastúpenom trende chceme pokračovať aj na budúci rok. V Košiciach sa tak začína kreovať nová tradícia, ktorou chceme nielen zachovávať, zveľaďovať, ale aj odovzdávať ďalším generáciám kultúrne dedičstvo našich otcov, dedov a pradedov, aby v tzv. postmodernej dobe, ktorá je komerčne značne predimenzovaná, sme si boli vedomí svojej historickej identity.
V kultúrnom programe na úvod vystúpili s koledami naše detí a mládež. Svoj podiel priniesli aj študenti Strednej odbornej školy sv. Cyrila a Metoda z Michaloviec, potom mužská skupina POĽANA a na záver náš Zbor katedrálneho chrámu v česť Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorý v tomto roku oslávi piate výročie svojej existencie. Pri tejto príležitosti košická organizácia Rusínskej obrody ocenila doterajšiu činnosť nášho zboru ako prínosnú pre posilňovanie kultúrneho povedomia Rusínov v Košiciach a okolí a na znak toho im darovali ikonu Presvätej Bohorodičky, aby Matka Božia ochraňovala a posilňovala členov zboru v ich ušľachtilej činnosti.
Už teraz sa tešíme na druhý ročník Roždestvenského koncertu!
Nech Boh žehná úsilie všetkých, ktorí konajú dobro pre iných!

Sviatok Bohozjavenia sme sviatkovali s našim archijerejom vladykom Jurajom, arcibiskupom michalovsko - košickým, ktorý viedol bohoslužbu Veľkého povečeria. S ním slúžili aj duchovní Katedrálneho chrámu. Bohoslužobnými piesňami sme sa preniesli do tajomstva udalosti Jordánu, ktorú sv. apoštol a evanjelista Marek opísal takto: “V tých dňoch prišiel Isus z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. V tom ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. a z neba zaznel hlas: “Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.”
V závere bohoslužby vladyka Juraj pozdravil veriacich a poprial im pokojné prežitie sviatku Bohozjavenia. Pritom poukázal na širší rozmer významu tohto sviatku. Christos prijatím krstu, zdôraznil vladyka, posvätil vodu a celé stvorenie, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Človek je spätý s prírodou, ktorá je však závislá aj na konaní človeka. Ten ju môže svojimi činmi zveľaďovať, ale aj devastovať. Preto je dôležité aj z pohľadu tohto sviatku, aby ľudia boli citliví voči svojmu okoliu. Preto Cirkev posväcuje nielen vodu, ale aj veci, ktoré človek potrebuje k životu; a tak cez toto posvätenie dostávajú novú kvalitu. Podľa slov vladyku Juraja toto je pre nás praktický odkaz sviatku Bohozjavenia.

• 06.01. FOTO

V nedeľu 8.1.2012 o 17.00 hod. sa uskutoční na našej farnosti Roždestvenský koncert (I. ročník) pod názvom Pravoslávne Vianoce v Košiciach.
Miesto koncertu - ul. Hlavná 68 - Katedrálne bohoslužobné priestory.

5.1. štvrtok
07.00 h cárske časy a liturgia sv. Vasiľa Veľkého s večerňou
17.00 h veľké povečerie s utreňou

6.1. piatok BOHOJAVLENIJE
09:30 h sv. Jána Zlatoústeho + svätenie jordánskej vody + „myrovanie”

7.1. sobota ZBOR SV. JÁNA KRSTITEĽA
08:00 h utreňa
09:30 h liturgia sv. Jána Zlatoústeho

8.1. nedeľa
08:00 h utreňa
09:30 h liturgia sv. Jána Zlatoústeho
17.00 h Pravoslávne Vianoce v Košiciach - Roždestvenský koncert I. ročník - ul. Hlavná 68 - Katedrálne bohoslužobné priestory.

Tento sviatočný deň sme oslávili liturgiou sv. Vasiľa Veľkého, arcibiskupa kappadockej Cézarey.
Obriezku Christos prijal podľa platného Mojžišovho zákona, aby naplnil dielo spásy.
Významná bola v 4. storočí činnosť Vasiľa Veľkého, popredného kresťanského mysliteľa a hierarchu.
Vstupujeme do Nového roka 2012 s predsavzatím, že Pán požehná naše úsilie, ktoré vyvinieme v prospech farnosti.

Všetkým našim veriacim prajeme Bohom požehnaný rok 2012!

Sviatok sv. mučeníka arcidiakona Štefana naša farnosť už tradične spája s osobou mitr. prot. Štefana Cibu a jeho mátuškou Máriou, ktorí sa rozhodli jeseň svojho života prežiť v Košiciach. Slávnostnú liturgiu slúžil otec Štefan Ciba, ktorého v závere liturgie v mene veriacich a duchovných Katedrálneho chrámu pozdravil otec Imrich Belejkanič. Vo svojom slove vyzdvihol odhodlanosť otca Štefana pomôcť na farnosti v Košiciach, keď ho poprosia o pomoc a radu. Tak isto aj mátuška Mária svojim prístupom k potrebám farnosti sa prejavila vždy ústretovo.
Otec Imrich v závere poprial otcovi Štefanovi a jeho mátuške i celej rodinke hojnosť Božej milosti, pokoj a ešte dlhé roky života.

Na mnohaja i blahaja lita!